Katforum

Vianočné zamyslenie

V našom prostredí sme si vytvorili niečo, čo nazývame ideálne Vianoce. Aké sú to? Počas Vianoc by malo byť pekne nasnežené, v noci by mohlo trochu mrznúť, aby nám cestou na polnočnú pekne vŕzgal sneh pod nohami, doma by sa mala zísť celá rodina okolo štedrovečerného stola a krásne sa ligotajúceho stromčeka, pod ktorým sú poukladané darčeky. V rodine by mala vládnuť pohoda, spokojnosť – mal by to byť čas, keď sme k sebe navzájom dobrí.

Azda takto nejako si pamätáme Vianoce z detstva a takto sa ich snažíme prežívať. Mohlo by byť veľmi zaujímavé všimnúť si, ako vianočné sviatky vznikli. Je známe, že presne v týchto dňoch slávili Rimania sviatky Zrodenia nepremožiteľného slnka. Cisár Aurelián zaviedol tento sviatok v roku 274. Tento sviatok sa kryl so slávením zimného slnovratu a Rimania ho prežívali veľmi bujaro a divoko. Niektorí autori tvrdia, že kresťania začali sláviť Narodenie Ježiša Krista 25.12. ako akúsi alternatívu voči týmto divokým pohanským oslavám. Iní autori hovoria presný opak: že rímsky cisár zaviedol sviatok Zrodenia slnka ako protiklad slávenia Narodenia Ježiša Krista, ktorý už vtedy rímski kresťania oslavovali. Je však doložené, že ešte skôr než kresťania slávili narodenie Pána, slávili 25.3. Zvestovanie Pána – udalosť Ježišovho počatia. A preto potom presne 9 mesiacov neskôr slávime jeho narodenie. Nech to už bolo akokoľvek – či už Narodenie Pána začali kresťania sláviť ako odpoveď na pohanský sviatok Zrodenia slnka alebo práve ten vznikol ako odpoveď na slávenie Vianoc – je zrejmé, že slávenie Narodenie Pána bolo presným opakom bujarých a divokých pohanských osláv.

Zdá sa, že my dnes prežívame Vianoce v akejsi zvláštnej zhode so svetom. Ledva sa skončí Babie leto a my už počúvame o vianočných akciách v supermarketoch, Vianoce sa nám stali vonkoncom nie lacnou záležitosťou. Móda zasahuje až aj výzdobu vianočných stromčekov a životný štýl nás núti prežívať Vianoce v zhone, strese a hojnosti. Obávam sa, že mnohé z toho čo nazývame vianočnou tradíciou, nám môže úplne zakryť podstatu tohto slávenia.

Dalo by sa zjednodušene povedať, že Vianoce čoraz viac prežívame ako sviatky hojnosti a rodiny. Nehovorím, že je to zlé, ale existuje riziko, že nám tento status Vianoc prekryje to, čo je dôležité. Bola udalosť Ježišovho narodenia pre Máriu s Jozefom udalosťou hojnosti a rodiny? Sotva. O hojnosti nemohlo byť ani reči, keď narodenie Máriinho syna strávili v cudzom meste v príbytku pastierov. A napriek idylke, ktorá na nás žmurká z našich betlehemov, nebol to ani okamih rodinnej súdržnosti. Mladučká Mária s Jozefom privítali Ježišovo narodenie mimo svojich najbližších a ďaleko od domova. Ak teda my máme možnosť prežívať Vianoce v hojnosti a v kruhu svojich blízkych, vnímajme to nie ako podstatu prežívania Vianoc, ale ako akýsi bonus – milosť, dar naviac.

Hĺbku udalosti, ktorú slávime možno totiž prežiť a precítiť aj v biede a aj mimo prítomnosti našich najbližších. V istom zmysle prežívanie Vianoc nevyhnutne potrebuje stíšenie sa.

Pretože udalosť, ktorú slávime nemožno prijať v hluku. Boh sa stal človekom, Boh zostúpil k nám ľuďom a stal sa jedným z nás, aby nás svojou smrťou vykúpil a prijal nás za Božích synov a dcéry. Niet podstatnejšej správy ako toto: Boh prišiel medzi nás a stal sa jedným z nás.

Kľúčová otázka Vianoc spočíva v týchto slovách: Ako zmenilo tvoj život to, že Boh vstúpil do tvojho sveta, do tvojho života? Prijal si jeho prítomnosť vo svojom živote alebo si ju želáš iba niekedy – napríklad počas Vianoc? Žiješ svoj každodenný život v tejto Kristovej prítomnosti v ňom?

Vyprosujem požehnané prežitie sviatkov Kristovho narodenia.